Sused mal na telefóne štyri roky fotiek svojej dcéry. Prvé kroky, prvý zub, prvý deň v škôlke. Telefón mu ukradli na festivale, niekde medzi pivným stanom a portaláckami. Cloud nemal nastavený, na počítač nič nekopíroval, záloha bola presne nula. Dodnes o tom hovorí ako o tragédii, čo sa aj úprimne dá pochopiť. Fotky sú jediný typ dát, pri ktorých strata bolí fyzicky, nie len prakticky — tabuľku v exceli si spravíte znova, prvé kroky dieťaťa nie.
Problém je, že väčšina ľudí rieši zálohovanie fotiek presne v momente, keď je už neskoro. Teda po strate telefónu, nie pred ňou. Systém, ktorý naozaj funguje, musí byť nastavený tak, aby fungoval na pozadí, bez toho, aby ste si naň museli spomenúť. Lebo spomeniete si naň presne raz za rok, a to vtedy, keď telefón spadne do umývadla.
Jedna kópia nie je záloha
Základné pravidlo, ktoré poznajú správcovia dát už desaťročia, sa volá 3-2-1. Tri kópie dát, na dvoch rôznych typoch úložísk, jedna mimo domova. Znie to ako niečo pre firemných IT administrátorov, ale pre bežného človeka to znamená celkom jednoduchú vec: fotky nesmú existovať iba na telefóne. A ani iba na telefóne plus v cloude, ktorý patrí tej istej firme, ktorá vám telefón predala.
Google Photos alebo iCloud sú skvelý prvý krok, no nie sú neomylné. Účet sa dá zablokovať, zabudnete heslo, spoločnosť zmení podmienky, alebo — a toto sa deje častejšie, než by ste čakali — omylom si vymažete celý album a synchronizácia ten istý omyl poslušne zopakuje aj v cloude. Zálohovanie do jedného cloudového úložiska teda rieši stratu telefónu, ale nerieši stratu dát ako takú.
Ľudia si myslia, že cloud je nezničiteľný trezor. V skutočnosti je to len ďalší disk, ktorý vám niekto prenajíma.
Funkčný systém preto kombinuje aspoň dve nezávislé miesta. Cloudové úložisko na automatickú synchronizáciu a fyzické zálohovanie, ktoré prebehne raz za mesiac či štvrťrok. Externý disk pripojený k počítaču, na ktorý sa fotky skopírujú manuálne alebo cez automatizovaný nástroj, je lacné a spoľahlivé riešenie, ktoré prežije aj výpadok internetu, aj krach firmy, ktorá cloud prevádzkuje.
Automatizácia je dôležitejšia než technológia
Najlepšia záloha je tá, na ktorú nemusíte myslieť. Telefóny dnes vedia synchronizovať fotky do cloudu automaticky, len čo sa pripoja na wifi a nabíjačku, zvyčajne v noci. Túto funkciu stačí raz zapnúť v nastaveniach a viac sa k nej nevracať. Problém nastáva vtedy, keď človek zálohovanie vypne, lebo mu minulo miesto v cloude a nechce platiť predplatné — a potom na to jednoducho zabudne.
Práve tu sa oplatí investovať pár eur mesačne do väčšieho úložného priestoru. Cena za dvesto gigabajtov v cloude sa pohybuje okolo troch eur mesačne, čo je menej, než stojí jedna káva s kamarátkou, a chráni to roky spomienok. Porovnanie znie takmer urážlivo jednoduché, ale presne tak sa dá rozhodnutie racionalizovať vo chvíli, keď človek váha, či to predplatné stojí za to.
Druhou vrstvou automatizácie je zálohovanie na externý disk cez počítač. Programy ako Apple Photos, Lightroom alebo aj obyčajný priečinok so skriptom vedia pri pripojení telefónu skopírovať nové fotky automaticky. Netreba nič vyberať ručne, netreba si pamätať, ktoré albumy už boli zálohované. Systém, ktorý vyžaduje rozhodovanie pri každom kroku, je systém, ktorý o pár mesiacov prestanete používať.
Čo sa oplatí skontrolovať raz za rok
Ani najlepší systém nefunguje večne bez kontroly. Raz ročne sa oplatí overiť, či cloudové zálohovanie skutočne beží — nie len že je zapnuté v nastaveniach, ale že sa reálne nahrávajú aj najnovšie fotky. Rovnako sa oplatí skontrolovať, či externý disk, na ktorý sa kopíruje druhá záloha, ešte funguje. Disky majú životnosť a ticho zomierajú, často bez varovania.
Netreba zabúdať ani na fotky, ktoré vznikli mimo telefónu — z fotoaparátu, z dronu, zo skenovania starých rodinných albumov. Tie sa do automatického systému nedostanú samy, treba ich pridať manuálne. A práve tieto fotky bývajú často tie najcennejšie, lebo druhýkrát ich už nikto nespraví.
Sused si po tej stratenej pamäti nastavil presne tento systém. Cloud, externý disk, ročná kontrola. Hovorí, že mu to trvalo jedno nedeľné popoludnie. Fotky jeho dcéry z tohto roku sú teda na troch miestach naraz. Tie z minulého roku, žiaľ, existujú už len v jeho hlave.