Každý rok sa ma niekto pýta, prečo mu hortenzia po zime vyhnala len zo spodku a hore je samá suchá halúzka bez kvetu. Odpoveď je nudná, ale pravdivá: pomýlil si druh. Hortenzie sa v záhradkárskej hantírke hádžu do jedného vreca, akoby to bola jedna rastlina v desiatich farbách, no v skutočnosti ide o partiu príbuzných s úplne odlišnou stratégiou prežitia zimy. Kým jedna kvitne na minuloročnom dreve a mráz jej ho vie zničiť skôr, než sa k nemu jar vôbec dostane, druhá si vypestuje nové výhonky a kvety každý rok odznova, takže jej je jedno, či ju v januári zasype fujavica až po vrchol. Táto jedna vec rozhoduje o tom, či budete v novembri behať so slamou a jutovinou, alebo môžete pokojne sedieť pri čaji.
Veľkolistá hortenzia — tá, čo kvitne na lanskom dreve
Hydrangea macrophylla, teda tá klasická guľatá modrá alebo ružová hortenzia z babkinej záhrady, je vo väčšine Slovenska mimo teplejších nížin problematickejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Kvetné puky si zakladá už na jeseň, na výhonkoch z aktuálneho roka, a práve tie puky sú citlivé na mráz. Ak vám v marci umrznú, kvety v lete jednoducho nebudú — rastlina prežije, ale odkvitne len list. V nadmorských výškach nad štyristo metrov a všade tam, kde bývajú tuhšie zimy bez snehovej pokrývky, jej treba pomôcť. Osvedčilo sa mi obviazať celý ker jutovinou alebo netkanou textíliou, do vnútra nastrkať suché lístie alebo slamu, a koreňový kŕčik prihrnúť zemou či kompostom aspoň desať centimetrov vysoko. Kto má hortenziu v kvetináči na balkóne, má to jednoduchšie — kvetináč sa dá presunúť k múru domu alebo do nevykurovanej garáže, kde teplota neklesne pod mínus päť.
Prvý rok som veľkolistú hortenziu nechal bez ochrany, lebo som bol presvedčený, že "to je len kvetina, veď prežije všetko". Prežila. Nekvitla tri roky.
Latnatá a krovitá hortenzia — tie odolné z rodiny
Úplne inak sa správa Hydrangea paniculata, teda latnatá hortenzia, ktorú poznáte pod odrodami ako Limelight, Vanille Fraise alebo staršia Grandiflora, a Hydrangea arborescens, teda krovitá hortenzia s odrodou Annabelle, ktorú má snáď každá druhá slovenská záhrada. Obe kvitnú na tohtoročnom dreve. To znamená, že aj keby im mráz zničil úplne všetko nad zemou, na jar vyhnajú nové výhonky a v lete rovnako kvitnú. Práve preto je u nich zazimovanie skôr formalitou než nutnosťou prežitia. Stačí mulč okolo koreňov, ideálne kompost alebo kôra, aby sa koreňový systém nevystavoval prudkým výkyvom teplôt pri holomrazoch. Rez sa u nich nerobí na jeseň, ale až na jar, tesne pred vypuknutím vegetácie — vtedy sa robí aj takzvaný rez na kruh, keď sa staré, drevnaté výhonky skrátia takmer po zem, aby rastlina nasadila nové silné konáre s väčšími kvetmi. Tieto dva druhy pokojne znesú aj vyššie horské polohy, videl som ich prežiť zimu v Oravskej Lesnej bez jedinej ochrany.
Čo s hortenziou v kvetináči a čo s mladými výsadbami
Špecifická kategória sú mladé rastliny vysadené na jeseň toho istého roka, bez ohľadu na druh. Koreňový systém ešte nemajú zabehnutý, takže aj odolná paniculata potrebuje prvú zimu miernu ochranu koreňov, hlavne ak ju sadíte až v októbri. U kvetináčových hortenzií na terase platí jednoduché pravidlo: čím menší objem substrátu, tým rýchlejšie premrzne cez korene, aj keď je nadzemná časť odolná. Kvetináč obaľte bublinkovou fóliou alebo kokosovou rohožou, prípadne ho zapustite do zeme až po okraj priamo v záhone, kde ho zem chráni prirodzene. Zalievanie počas zimy sa netreba báť úplne vynechať, ale pri dlhotrvajúcom suchu bez snehu, čo na Slovensku posledné roky bohužiaľ nie je výnimka, sa oplatí raz za tri týždne poriadne poliať pri odmrznutej pôde, aby koreňový kŕčik nevysychal popod izolačnú vrstvu.
Kto si tieto rozdiely osvojí, prestane hortenzie vnímať ako lotériu a začne s nimi pracovať ako so živými bytosťami, ktoré majú svoj vlastný kalendár. A keď na jar uvidí prvé puky, bude presne vedieť, či je to zásluha jeho slamy z novembra, alebo len genetiky rastliny, ktorá zimu jednoducho neriešila.