Keď v septembri vyzbieram posledné papriky a záhon zostane holý, väčšina susedov ho jednoducho nechá tak. Do jari tam rastie výhradne pýr a mlieč, pôda schne na slnku a dážď z nej vyplavuje všetko, čo sa dá. Ja tam radšej niečo zasejem. Nie preto, že by som bol nejaký misionár prírodného poľnohospodárstva, ale preto, že som raz nechal záhon dva roky ladom a keď som ho na jar prekopal, zem bola tvrdá ako cesta pred krčmou. Zelené hnojenie nie je ezoterika, je to lacná a poctivá práca za pôdu, ktorá ti to o rok vráti.
Čo vlastne sejeme a prečo
Zelené hnojenie je akákoľvek rastlina, ktorú vysejeme nie pre úrodu, ale preto, aby pokryla pôdu, nakŕmila ju koreňmi a nakoniec skončila zapravená späť do zeme. Najčastejšie sa u nás používa facélia, horčica biela, ďatelina inkarnátna, raž ozimná alebo zmesky s bôbovitými rastlinami ako vika alebo hrach siaty. Každá má iný účel a je chyba myslieť si, že stačí hocičo hodiť do zeme a hotovo.
Facélia je taká záhradkárska jednotka rýchlej reakcie – vzíde do týždňa, do šiestich týždňov kvitne modrofialovo tak pekne, že ju susedia budú považovať za okrasnú rastlinu, a včely ňou budú nadšené. Horčica biela funguje podobne, len je odolnejšia voči chladu, takže ju možno sejať aj v septembri vo vyšších polohách, kde facélia už len smutne postáva. Bôbovité rastliny, teda vika, hrach či ďatelina, majú na koreňoch hľuzky s baktériami, ktoré viažu vzdušný dusík priamo do pôdy. To je tá skutočná chémia zadarmo, žiadny umelý postrek to nenahradí tak lacno.
Kedy sa to oplatí a kedy nie
Najviac sa zelené hnojenie hodí po skorých plodinách, teda tam, kde záhon uvoľníte už v júli alebo auguste – po hrachu, cesnaku, skorých zemiakoch. Vtedy stihnete plnú vegetačnú dobu a rastlina narastie tak, aby mala zmysel zaorať ju do zeme ešte pred prvými mrazmi. Ak vyprázdnite záhon až koncom septembra po paradajkách, možnosti sa zužujú. V nížinách do 300 metrov nadmorskej výšky ešte stihne vzísť horčica alebo raž, vo vyšších polohách, kde prvý mráz vie prekvapiť už začiatkom októbra, sa oplatí siať výhradne raž ozimnú, ktorá prezimuje pod snehom a rastie ďalej hneď, ako to počasie dovolí.
Priznám sa, že som raz v auguste zasial facéliu na záhon po skorých zemiakoch v Novohradskej kotline, kde vieme mať sucho aké nezažijú ani na juhu Španielska. Vyschla mi skôr, než stihla vyklíčiť poriadne, a záhon zostal holý ešte horšie ako predtým. Poučenie je jednoduché – po výseve treba zaliať, aj keď je to zelené hnojenie a nie mrkva, ktorú budete jesť. Semeno nerozlišuje, či z neho vyrastie večera alebo hnojivo.
Pôda bez rastlinného pokryvu je ako otvorená rana – niečo do nej vždy vlezie, len otázka je, či to bude burina, alebo niečo, čo si vyberiete sami.
Ako to zapraviť, aby to fungovalo
Kľúčový moment nie je výsev, ale zapracovanie do pôdy. Rastlinu treba zaorať alebo prekopať do zeme ešte kým je zelená a mäkká, ideálne tesne pred kvitnutím alebo na jeho začiatku. Ak necháte facéliu alebo horčicu dokvitnúť a vytvoriť semená, riskujete, že vám z nej budúci rok vyrastie burina vlastnej výroby, čo je paradox, ktorý som zažil na vlastnej koži pri horčici, ktorá sa mi potom vracala tri sezóny ako otravný sused.
Zapravovanie robím plytko, do desiatich centimetrov, motykou alebo rytovačkou, nikdy nie hlboko rýľom, pretože rozklad prebieha najlepšie tam, kde je dosť vzduchu a vlahy, teda tesne pod povrchom. Raž ozimnú, ktorá prezimuje, kosím alebo sekám na jar, keď je ešte mladá a šťavnatá, aspoň tri týždne pred plánovaným výsevom hlavnej plodiny, aby sa stihla čiastočne rozložiť a neblokovala dusík pre nasledujúcu úrodu.
Ten posledný detail väčšina začiatočníkov podcení. Čerstvá rastlinná hmota, najmä slamnatejšia ako raž, si pri rozklade berie dusík z pôdy pre seba, a ak do nej hneď zasadíte priesady paradajok, môžu na chvíľu žltnúť a chradnúť, nie preto, že by ste niečo pokazili, ale preto, že si pôdne mikroorganizmy práve robia hostinu a vášmu paradajkovému priesade nezostáva dosť na stole. Tri týždne pokoja stačia na to, aby sa vzťahy medzi pôdou a rastlinou upokojili a záhon bol pripravený niesť skutočnú úrodu, nie iba dobrý úmysel.