Matterhorn nepotrebuje predstavovanie a presne to je jeho problém. Ten štvorboký vrchol pozná každý zo šokolády, z filmov, z log, ešte skôr než raz v živote vstúpi do Švajčiarska. Keď sa naň potom postaví naživo, prvá reakcia je zvyčajne rozpačité ticho — vyzerá príliš dokonale, akoby ho niekto vymodeloval podľa fotografie. Zermatt sa okolo neho rokmi naučil žiť ako mesto, ktoré má za susedu filmovú hviezdu. V lete, keď zmiznú lyžiarske vleky a dav sa preriedi, sa tá susedská rovnováha ukáže v plnej kráse.
Mesto bez áut, dedina s výťahmi
Do Zermattu sa nedá prísť autom — posledný kúsok cesty sa jazdí vláčikom z neďalekej Täsch, kde sa nechávajú autá na parkovisku. Pre slovenského návštevníka zvyknutého parkovať priamo pred penziónom je to spočiatku nezvyk, no práve táto bariéra robí z centra Zermattu jedno z mála horských stredísk, kde po hlavnej ulici nejazdia spaliny, len elektrické vozidlá a kone so záprahom. Atmosféra je zmes švajčiarskej upravenosti a horskej drsnosti — drevené chalupy s tmavými fasádami stoja vedľa vitrín so značkovými hodinkami.
Väčšina návštevníkov mieri hore pomocou niektorej z horských železníc alebo lanoviek, ktoré zo Zermattu vedú do rôznych výškových staníc s výhľadom priamo na Matterhorn. Ktorá trasa je najlepšia, závisí od počasia a od toho, či hľadáte panorámu, alebo skôr túru s menej turistami — oplatí sa pozrieť aktuálny prevádzkový stav a odporúčané trasy priamo na webe Zermatt Bergbahnen, pretože niektoré úseky bývajú mimo sezóny alebo počas údržby zatvorené.
Turistika namiesto zjazdoviek
To, čo v zime patrí lyžiarom, sa v lete mení na jednu z najhustejších sietí turistických chodníkov vo Švajčiarsku. Trasy vedú popri ľadovcových jazerách, cez alpské lúky plné hôrskych kvetov a okolo starých kamenných chát, ktoré tu stoja stáročia — a odmenou je takmer na každom kroku iný uhol pohľadu na Matterhorn. Obľúbené sú trasy okolo jazera Riffelsee, kde sa vrchol pri bezvetrí zrkadlí vo vode natoľko presne, že fotografia z tohto miesta je asi najfotografovanejší záber celých Álp.
Náročnejšie treky vedú smerom k základniam horolezeckých výstupov, tie však nie sú pre bežného turistu — samotné vystúpenie na Matterhorn patrí medzi technicky náročné a nebezpečné horolezecké výkony, nie prechádzku. Pre bežného návštevníka je oveľa rozumnejšie zvoliť niektorú z značených okružných trás rôznej dĺžky, kde sa dá kombinovať pešia chôdza s návratom lanovkou, ak sily dôjdu skôr, než plán.
Matterhorn nie je vrch, ktorý sa dobýja. Je to vrch, na ktorý sa človek pozerá — a to stačí.
Kedy ísť a na čo si dať pozor
Najlepšie mesiace na letnú návštevu bez lyží sú od polovice júna do polovice septembra, keď sú horské chodníky prevažne bez snehu a lanovky fungujú v plnom rozsahu. Júl a august prinášajú najstabilnejšie počasie, no aj najviac turistov — ak sa dá, oplatí sa vybrať jún alebo september, kedy je vzduch čistejší a horské chaty menej preplnené.
Počasie v vysokohorskom prostredí sa vie zmeniť v priebehu hodiny, aj v lete môže na vyšších staniciach napadnúť sneh alebo sa spustiť búrka, preto sa oplatí sledovať aktuálnu predpoveď priamo pred výstupom a mať v batohu vrstvu navyše. Zermatt patrí medzi drahšie švajčiarske strediská, výrazne drahšie než rakúske Alpy, takže sa oplatí vopred premyslieť, koľko dní na mieste stráviť a koľko naopak plánovať v lacnejšom údolí okolo. Aktuálne informácie o cestovaní, otváracích hodinách lanoviek a prípadných obmedzeniach nájde čitateľ na oficiálnom webe strediska, informácie o hraničných formalitách a bezpečnostnej situácii potom odporúčam overiť na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR pred odchodom.
Zermatt bez snehu stráca časť svojej divokosti, no získava niečo iné — čas. Čas postáť pri jazere a počkať, kým sa vietor upokojí a hora sa ukáže taká, akú ju svet pozná zo šokoládových obalov. Niekedy stačí len sedieť a pozerať sa.