Niekedy koncom novembra sa v ambulanciách aj v posilňovniach začne opakovať rovnaká veta: "To je asi metabolizmus, v zime telo šetrí energiu." Znie to upokojujúco, veda za tým vysvetlením ale stojí len čiastočne. Zvyšok si odkrajujeme sami, vidličkou, z tanierika s vianočným pečivom.
Čo telo naozaj robí, keď vonku pribúda tma
Je pravda, že s kratším dňom a nižšou teplotou sa v tele mení hormonálna aktivita. Klesá množstvo slnečného svetla, čo ovplyvňuje tvorbu melatonínu a nepriamo aj rytmus hladu a sýtosti. Niektoré výskumy naznačujú mierny nárast chuti do jedla v zimných mesiacoch, najmä po sacharidoch – organizmus si akoby žiadal rýchlu energiu, keď je chladno a tma. Ide však o efekt v jednotkách percent bazálneho metabolizmu, nie o zázračné prepnutie do úsporného režimu, ktoré by vysvetlilo dve kilá za mesiac.
Dôležitejší je fakt, že v zime sa reálne menej hýbeme. Kratší deň znamená menej svetla na poobedný beh, chlad odrádza od prechádzky, ktorú by sme v lete absolvovali bez rozmýšľania. Nenápadný pokles bežného pohybu – schodiská nahradené výťahom, kratšie prechádzky so psom, večer strávený pod dekou namiesto na ihrisku – dokáže za mesiac spáliť výrazne menej kalórií, než si väčšina ľudí uvedomuje. A práve tento rozdiel v pohybe, nie hormóny, tvorí väčšinu zimného prírastku.
Koláče majú alibi, ale nie nevinu
Vianočné a silvestrovské obdobie prináša sústredenú dávku vysokoenergetických jedál v krátkom čase – oblátky, punč, kapor v majonéze, čokoládové figúrky, ktoré niekto nechá "len tak" ležať na stole týždeň. Tu je dôležité rozlíšiť dve veci, ktoré sa v hovorovej reči často miešajú: koreláciu a príčinu. Že ľudia počas sviatkov priberajú, je fakt. Že za to môže výlučne "zimná fyziológia", je skratka. Priberajú preto, lebo jedia viac, energeticky bohatšie jedlo, v spoločnosti, kde sa neváži porcia, ale pridáva sa "ešte kúsok". Fyziológia dvere pootvorí, no cez prah nás prevedie vlastná ruka s vidličkou.
Sezónne výkyvy hmotnosti v zime bývajú väčšinou dôsledkom zmeny správania, nie zmeny metabolizmu – hormonálny podiel je reálny, ale malý.
Čo sa dá urobiť už tento týždeň
Netreba sa vzdávať koláčov ani sa trestať vianočným pôstom – krátkodobé sviatočné excesy telo bez problémov ustojí. Praktickejšie je zamerať sa na to, čo skutočne klesá: pohyb. Naplánovať si aspoň tri kratšie prechádzky alebo tréningy do kalendára ako pevný bod, nie ako "keď bude čas", výrazne zníži energetický deficit, ktorý zima prirodzene vytvára. Pomáha aj jednoduchý trik – jesť sviatočné jedlo z menšieho taniera a sadnúť si k stolu vedome, nie postávať pri mise s oblátkami celý večer.
Kto má pocit, že priberanie sa opakuje každý rok bez ohľadu na snahu, alebo ho sprevádzajú iné príznaky ako únava, zmeny nálady či problémy so spánkom, mal by to prebrať s lekárom – vylúčiť sa dá napríklad porucha štítnej žľazy, ktorá sa v zimných mesiacoch niekedy prejaví výraznejšie. Pre väčšinu ľudí ale platí jednoduchšia rovnica: menej svetla, menej pohybu, viac jedla. Fyziológia v tom hrá vedľajšiu úlohu, hlavnú rolu má kalendár plný sviatočných stolov a gauč, ktorý je v januári príjemnejší než ranný beh.