Sused má na jabloni zavesenú sieťku s lojovými guľami už od polovice novembra, hoci vonku má ešte desať stupňov a sýkorky si pokojne nájdu dosť hmyzu samy. Pýtal som sa ho, prečo taká horlivosť. Odpovedal, že to robí každý rok v ten istý deň, lebo tak to robil jeho otec. Toto je presne ten typ tradície, ktorá vtákom skôr škodí ako pomáha — nie preto, že by kŕmenie bolo zlé, ale preto, že sa robí bez rozmyslu, v nesprávnom čase a s nesprávnym jedlom.
Kedy začať a kedy prestať
Prikrmovanie má zmysel vtedy, keď príroda vtákom nedokáže ponúknuť dosť energie sama — teda pri súvislej snehovej pokrývke, počas mrazov pod mínus päť a vo vysokohorských polohách prakticky celú zimu. Na južnom Slovensku, kde december vie byť ešte zelený, netreba nikam ponáhľať. Ja začínam vtedy, keď prvý raz zamrznú kaluže na chodníku a vydrží to aspoň tri dni. Skončiť treba naopak neskoro, nie skoro — najčastejšia chyba je prestať kŕmiť pri prvom teplejšom marcovom týždni. Vtákom v tom období chýbajú kalórie na hniezdenie a jarný návrat mrazov ich dokáže poriadne potrápiť. Ja kŕmidlá odstraňujem až po Veľkej noci, keď je vidno, že stromy naozaj pučia a hmyz sa prebral.
Druhá vec, ktorú si málokto uvedomí: kŕmidlo, ktoré raz začnete plniť, by ste nemali nechať vyprázdniť na týždeň bez náhrady. Vtáky si na zdroj potravy zvyknú a spoliehajú sa naň, presunutie energie inam ich v mraze môže stáť viac, než keby ste ich nekŕmili vôbec.
Čo do kŕmidla patrí — a čo tam nemá čo hľadať
Slnečnica je základ, o tom netreba diskutovať. Čierna, olejnatá, nelúpaná — má vyšší obsah tuku než pásikavá a vtáky ju lúskajú s chuťou. K nej pridávam mak, konope, drvené orechy a v mrazivejších dňoch aj lojové gule, ktoré si robím sám: loj rozpustený so slnečnicou a trochou ovsených vločiek, vyliaty do foriem na muffiny a zavesený na motúziku. Sýkorky, brhlíky aj strakapúd im vedia dať poriadne zabrať.
Chlieb do kŕmidla nepatrí nikdy, a keď hovorím nikdy, myslím to doslova. V žalúdku vtákov napučí, nemá takmer žiadnu výživovú hodnotu a v mokrom počasí rýchlo plesnivie — a plesnivá potrava je pre malé organizmy horšia než žiadna. Rovnako vynechajte slané veci, čokoľvek korenené, zvyšky z kuchyne s cesnakom či cibuľou a čokoľvek vyprážané. Ak chcete vtákom naozaj pomôcť zvyškami z domácnosti, nechajte im kúsok jablka alebo hrušky, čo je jediná "kuchynská" vec, ktorú im pokojne môžete hodiť.
Kŕmidlo nie je smetný kôš na to, čo vám zostalo v chladničke. Je to zodpovednosť, podobná tej, akú máte k psovi na vôdzke — ak už kŕmite, robte to poriadne, alebo radšej vôbec.
Umiestnenie a hygiena, ktoré sa podceňujú
Kŕmidlo dajte tak, aby malo vták rýchly úlet ku krytu — najlepšie do vzdialenosti dvoch-troch metrov od kríka alebo stromu, ale nie priamo pod korunu, kde naň mačka počká ako na obed zadarmo. Sám som raz mal kŕmidlo pekne uprostred trávnika, presvedčený, že tam je vták v bezpečí zo všetkých strán. Výsledok bol taký, že susedova mačka si tam urobila poľovnícky posed a ja som každé ráno zbieral perie.
Kŕmidlo treba raz za čas vyčistiť, ideálne horúcou vodou bez chémie, pretože vlhké zvyšky slnečnice pod dažďom rýchlo plesnivejú a stávajú sa zdrojom nákaz, ktoré sa medzi vtákmi na kŕmidle šíria rýchlejšie než chrípka v škôlke. Ak máte pod kŕmidlom trávnik, po zime na ňom občas vyklíči malá slnečnicová plantáž — nechajte ju, kým nevykvitne, potom ju posekajte na zelené hnojenie. Vtáky vám to takto vrátia aspoň sčasti.