Piata ráno, mráz sype sneh spod nôh ako mletý cukor a ja stojím na kraji lesa s ďalekohľadom, ktorý sa mi pod rukavicami takmer nedá ovládať. Nie som na posede kvôli trofeji. Som tu, aby som spočítal stopy, ktoré do svitania niekto iný zahladí vetrom alebo ďalším sneženým. Zimné sčítanie zveri vyzerá zvonka ako čudácka disciplína – dospelí chlapi behajú po lese a rátajú odtlačky paznechtov namiesto toho, aby si pospali. V skutočnosti je to najpoctivejšia práca, akú poľovník za celý rok urobí.
Sneh ako čestný svedok
Cez leto vám zver klame na každom kroku. V hustom poraste ju nevidíte, počas noci sa presunie kilometer ďalej a vy si o stave revíru robíte obrázok skôr z fantázie než z faktov. Sneh takéto výhovorky nepozná. Zapíše, kade prešla srnčia zver, kde sa jelenia zver stiahla do húštin pred vetrom, koľko kusov diviačej zveri sa prehrabávalo pri kŕmidle. Stopa v snehu neklame – klame len ten, kto ju číta lenivo alebo si nechce priznať, že stavy sú iné, než sľubovali minuloročné odhady.
Skúsený hospodár pozná rozdiel medzi čerstvou stopou a tou spred dvanástich hodín podľa toho, ako sa okraje otlačku obtiahli ranným mrazom. Vie odlíšiť srnca od srny podľa dĺžky kroku, jelenicu od jeleňa podľa hĺbky vryhu. Toto sa nedá naučiť z knihy. Dá sa to naučiť len tak, že roky chodíte v zime po revíri a mrznete.
Prečo sa počíta v mraze, nie v teple
Niekto sa spýta, prečo si to komplikovať mrazom, keď sa dá zver spočítať aj na jeseň z posedu pri prikrmovaní. Odpoveď je jednoduchá a nemilosrdná: v zime sa ukáže pravda o kondícii revíru. Slabé kusy, tie, ktoré neprežili prvé mrazy, chýbajú. Silné jedince sa sťahujú k zdrojom potravy, čo umožňuje presnejší odhad štruktúry stáda podľa veku a pohlavia. A hlavne – sneh donúti zver pohybovať sa po chodníkoch, ktoré si sama vyšliapala, takže sa dá sledovať jej skutočný priestorový pohyb, nie len náhodné stretnutie na okraji lúky.
Kto nepozná svoj revír v zime, nepozná ho vôbec – len sa naň pozerá cez leto s ružovými okuliarmi.
Sčítanie sa robí spravidla v skorých ranných hodinách, keď je stopa najčerstvejšia a zver sa ešte nestihla rozptýliť za potravou. Skupina poľovníkov sa rozostaví na dohodnutých líniách a postupuje revírom, pričom si zapisuje každý kontakt – priamy aj nepriamy, teda stopu, trus, ohryz. Táto posliedka, čiže tichý prechod revírom s pozorovaním, sa nesmie zmeniť na naháňačku. Cieľom nie je zver vyplašiť, ale spočítať ju v pokoji, presne tak, ako v ňom skutočne žije.
Čísla, ktoré rozhodujú o roku dopredu
Výsledky zimného sčítania nie sú štatistická hračka pre nudné večery. Na ich základe sa robí plán chovu a lovu na nasledujúcu sezónu – koľko kusov sa môže uloviť, koľko sa musí ušetriť, kde treba posilniť prikrmovanie, teda pravidelné dokrmovanie zveri v období núdze. Podcenené sčítanie znamená prestrel v pomere pohlaví, preexploatovaný revír, mladú generáciu bez dostatku silných jedincov na reprodukciu. Nadhodnotené sčítanie zase znamená hladujúcu zver, ktorá v tvrdej zime hynie zbytočne, lebo si niekto v teple kancelárie myslel, že stavy sú vyššie, než v skutočnosti sú.
Preto sa do lesa chodí aj vtedy, keď teplomer ukazuje mínus pätnásť a ruky odmietajú poslúchať. Nie z romantiky, aj keď priznávam, že pohľad na revír zahalený snehom, s parou stúpajúcou z vlastného dychu, má svoje čaro. Ide o to, aby sme o polroka nestáli nad dohľadávkou zveri, ktorá zomrela od hladu, lebo sme si vlani leňošili pri počítaní. Sneh netreba milovať. Stačí mu veriť, keď hovorí pravdu, ktorú si sami nevymyslíme.