Nákazlivé zívanie pozná každý. Zaujímavé je, že sa neprenáša len pohľadom — stačí zvuk, čítanie o zívaní alebo aj tento odsek. Ak ste práve zívli, ste v dobrej spoločnosti: reaguje takto asi polovica až tri štvrtiny dospelých ľudí.
Načo je zívanie vôbec dobré
Stará predstava, že si takto doháňame kyslík, sa nepotvrdila. Bližšie k pravde je hypotéza, že zívanie pomáha ochladzovať mozog a prepínať bdelosť — preto zívame pri únave, nude aj pred výkonom, ktorý si vyžaduje sústredenie. Zívajú aj športovci na štarte a padáčkári pred zoskokom.
Prečo sa prenáša
Nákazlivosť súvisí s tým, ako mozog automaticky napodobňuje správanie druhých. Rovnaký mechanizmus stojí za tým, že sa usmejeme, keď sa usmeje niekto na nás. Pozorovania naznačujú, že ľudia reagujú silnejšie na zívanie blízkych osôb než cudzích — a slabšie reagujú tí, ktorí majú znížené vnímanie emócií druhých.
Zívanie sa nešíri náhodne: čím bližší je vám človek, tým väčšia je šanca, že po ňom zívnete aj vy.
Nie je to len ľudská vec
Nákazlivé zívanie pozorovali u šimpanzov, vlkov a psov. Psy pritom reagujú aj na zívanie ľudí, s ktorými žijú. Práve to podporuje myšlienku, že za javom stojí sociálne ladenie skupiny — akési tiché zosúladenie stavu, v ktorom sa členovia nachádzajú.
Kedy zívame najviac
Frekvencia zívania sleduje denný rytmus a vrcholí krátko po prebudení a večer pred spánkom. Súvisí to s prechodmi medzi stavmi bdelosti, nie s množstvom kyslíka — pokusy, pri ktorých ľudia dýchali vzduch s vyšším obsahom kyslíka, počet zívnutí neznížili. A ak sa niekomu zdá, že zíva viac v nudnej porade než pri fyzickej práci, má pravdu: monotónnosť je najsilnejší spúšťač.