Pred pätnástimi rokmi som na hranici záhrady vysadil sto tridsať tují. Bol som mladý a chcel som rýchly, hustý, poslušný živý plot, ktorý sused neuvidí cez neho a ja nebudem musieť riešiť nič iné, len raz do roka strihať. Dnes tam stojí zelená stena, ktorá vyzerá presne tak isto ako pred desiatimi rokmi, len je vyššia. Za celý ten čas som v nej nenašiel jediné hniezdo. Žiadny vrabec, žiadna penica, ani sýkorka sa v tuji nezastaví na viac ako pár sekúnd. Je to živý plot bez jediného života v ňom, len drevo a ihličie, ktoré nikto nežerie, lebo je toxické, a nikto v ňom nehniezdi, lebo vetvičky sú príliš husté a nedávajú oporu. Odvtedy som sa naučil sadiť inak.
Prečo tuja mlčí a hloh spieva
Hloh obyčajný (Crataegus monogyna) a trnka obyčajná (Prunus spinosa) sú v slovenskej krajine domáce state odjakživa, rástli po medziach a remízkach ešte predtým, než niekoho napadlo robiť z nich okrasný plot. Práve preto ich žerie a využíva desiatky druhov hmyzu, ktorý je zas potravou pre vtáky. Na hlohu sa v máji objaví biely kvet, ktorý vytiahne včely aj čmeliaky, v septembri z neho vyrastú červené plôdky, ktoré si drozdy a hýle nechávajú na neskorú jeseň, keď už nič iné nemajú. Trnka kvitne ešte skôr, často v marci, keď je ešte holo a chladno, a jej trblietavo modré plody – tie, čo sa dávajú do trnkovice – zjedia sýkorky, kvičaly a niekedy aj líška, keď má hlad.
Hustota tŕňov je ďalší dôvod, prečo si vtáky vyberajú práve tieto dreviny na hniezdenie. Do trnky sa nedostane mačka ani kuna tak ľahko ako do voľne rastúceho kra. Mal som raz v takomto plote hniezdo strnádky obyčajnej tri roky po sebe na tom istom mieste, presne v mieste, kde sa dve konáre krížili do husté X. Také niečo v tuji nezažijete nikdy, pretože tuja nemá konáre v tomto zmysle, má len šupiny navrstvené jedna na druhú.
Ako to vysadiť, aby to fungovalo aj na Slovensku
Najlepší čas na výsadbu holokorenných sadeníc hlohu a trnky je neskorá jeseň, koniec októbra až polovica novembra, keď stromčeky spia a pôda je ešte nezamrznutá. Dá sa aj na jar, v marci, ale treba to stihnúť pred pučaním a v suchších oblastiach juhu Slovenska počítať s tým, že prvé leto bude treba zálievku aspoň raz za dva týždne, kým sa koreň nechytí. Vo vyšších polohách, nad 600 metrov, kde neskoré mrazy vedia poriadne poškodiť čerstvý výhonok, sa oplatí počkať do apríla a vysádzať priesady s obalenou koreňovou guľou, nie holokorenné.
Na meter živého plota počítajte s tromi až štyrmi kusmi, sadené v cikcaku do dvoch radov, aby plot rýchlejšie zhustol. Prvý rok po výsadbe je dobré zrezať sadenice na polovicu výšky – vyzerá to kruto, ale prinúti to rastlinu vetviť sa od zeme, inak vám o pár rokov ostane holá spodná časť a vtáky ani mačka sa tade neschovajú. Zaštipovanie mladých výhonkov v lete plot ešte viac zhustí. Kombinácia hlohu, trnky, ruže šípovej a bazy čiernej dáva plot, ktorý kvitne od marca do júna postupne, plodí od augusta do zimy a poskytuje úkryt po celý rok.
Vtáky nepotrebujú plot, ktorý dobre vyzerá zo záhrady suseda. Potrebujú plot, v ktorom je niečo na jedenie a niekde sa dá schovať.
Rez takéhoto plota je iný ako pri tuji. Netvarujete ho do rovnej steny každý rok, lebo tým odstrihnete práve tie konáre, na ktorých by mali dozrieť plody. Stačí raz za dva až tri roky prerezať staré, preschnuté konáre pri zemi – rez na kruh pri tých najstarších výhonkoch obnoví rast a plot sa zase zahustí zdola. Chémiu tu netreba žiadnu, hloh aj trnka odolávajú väčšine chorôb samy, jediné, čo im vie uškodiť, je múčnatka v extrémne suchom lete, no tá plod ani vtáky neohrozí, len list trochu zbelie.
Tuje si nechám stáť, vytrhať storočný plot je zbytočná robota aj zbytočný odpad. Ale keď dnes niekto príde do redakcie s otázkou, čo sadiť na hranicu pozemku, poviem mu vždy to isté: hloh, trnku, možno bazu. Uvidí menej rovných línií a viac neporiadku. Ale raz na jar tam bude spievať strnádka, a to sa cez tuju nikdy nestane.