Sused si pred piatimi rokmi postavil plot z betónových tvaroviek, vysoký, sivý, s hliníkovou bránou, ktorá cvaká ako trezor. Ja som v tom istom roku zasadil rad hrabov. Dnes má on plot, ktorý bude vyzerať rovnako aj o dvadsať rokov. Ja mám stenu, ktorá každú jar vyženie, každú jeseň zožltne a cez zimu drží suché lístie, takže ani vtedy nevidím do jeho záhrady. On zaplatil murárovi. Ja som tri roky orezával, zalieval v suchých letách a raz mi časť výsadby zničil zajac, ktorý si z mladých hrabov urobil zimnú desiatu. Napriek tomu by som to urobil znova, a keby ste sa ma pýtali, komu to viac závidím, priznám sa, že jemu tú bránu, čo cvaká ako trezor.
Hrab, nie tuja
Slováci majú k živým plotom komplikovaný vzťah, ktorý sa dá zhrnúť do jedného slova: tuja. Smaragd všade, kam sa pozriete, od Kysúc po Žitný ostrov, husto vysadený, prihnojovaný, a napriek tomu na jar hnedne, lebo koreňový bal v obchodnom balení bol suchší, než mal byť, a nikto to pri výsadbe neriešil. Tuja je ihličnan, ktorý neznáša preschnutie koreňov a slovenské suché letá, najmä v nížinách okolo Nových Zámkov či Šale, jej nedávajú veľa šancí, pokiaľ nezaléva niekto s automatickou závlahou. Pre plot, ktorý má vydržať a nevyžadovať fungicíd každý druhý rok, existujú lepšie voľby.
Hrab obyčajný je môj favorit pre nížiny aj podhorie do 600 metrov nadmorskej výšky. Znesie rez na kruk aj drastické skracovanie, netrpí suchom tak fatálne ako tuja a v zime drží suché listy, čím vytvára súkromie aj bez ihličia. Sadím ho ako holokorenné výpestky na jeseň, koniec októbra, keď je pôda ešte teplá, ale rastlina už v pokoji. Cena je zlomkom kontajnerovaných tují a prihojenie je prekvapivo vysoké, ak nezasadíte do premočenej hliny.
Pre vyššie polohy, Kysuce, Oravu, Liptov, kde mrazy vedia v máji ešte poriadne udrieť, odporúčam skôr buk lesný, ktorý je odolnejší voči neskorým mrazom než hrab, hoci rastie o čosi pomalšie. Videl som záhradu pod Chočom, kde majiteľ vysadil buk namiesto hrabu práve preto, že mu tri roky po sebe zmrzli mladé výhonky iného druhu tesne pred Urbanom.
Čo robiť, ak nechcete čakať tri roky
Netrpezliví majú dve možnosti a obe stoja peniaze. Prvá je kúpiť väčšie kontajnerované rastliny, sto až stodvadsať centimetrov, čo znamená hustejší efekt hneď po výsadbe, ale aj drahší nákup a väčšiu náročnosť na zálievku prvý rok, lebo koreňový systém sa musí prispôsobiť novému prostrediu bez ohľadu na veľkosť koruny. Druhá možnosť je zvoliť rýchlorastúci druh, napríklad ligustrum, teda vtáčí zob, ktorý za sezónu narastie pokojne o pol metra. Nevýhoda je, že ligustrum je menej mrazuvzdorný v extrémnych zimách vyšších polôh a v tuhých rokoch, aké sme mali napríklad v roku 2012, mladé výhonky poškodí mráz.
Živý plot nie je dekorácia, je to živý organizmus, ktorý má svoje nároky, a kto to ignoruje, dopestuje si diery namiesto steny.
Ak máte len balkón alebo malú predzáhradku a chcete ilúziu živého plotu bez veľkých rozmerov, funguje aj vysadenie popínavého psíčka trojcípeho na pletivo, ktoré tam už máte. Nie je to živý plot v pravom zmysle, ale za dva roky pletivo zmizne pod listami a na jeseň sa sfarbí do červena, čo tuja nikdy nedokáže.
Prvý rok rozhoduje o všetkom
Chyba, ktorú som urobil pri prvej výsadbe hrabov, bola nedostatočná zálievka počas prvého leta. Vysadil som na jeseň, myslel som si, že mám vystarané, a v júni prišlo suchotrvajúce takmer tri týždne. Polovica výsadby prežila, druhá zaostávala ešte dva roky. Odvtedy prvý rok po výsadbe zalievam pravidelne, aj keď prší, lebo mladé korene ešte nesiahajú hlboko a povrchová vlaha z prehánky im nestačí. Mulčovanie kôrou alebo pokosenou trávou okolo koreňového kruhu pomáha udržať vlhkosť a obmedziť burinu, ktorá by inak konkurovala o vodu.
Zaštipovanie vrcholových výhonkov v druhom roku donúti rastlinu vetviť sa do šírky namiesto do výšky, čo je presne to, čo chcete, ak má z toho o tri roky vzniknúť stena a nie rad tenkých palíc. Rez robím dvakrát ročne, v júni a koncom augusta, nikdy nie počas horúčav nad tridsať stupňov, lebo čerstvo rezaný list sa vtedy spáli na slnku a vyzerá to hrozne aj napriek tomu, že rastlina prežije.
Sused s betónovým plotom mi minulý týždeň povedal, že mu na tvarovkách pribudol mach a že to vraj bude musieť niekto umyť tlakovou vodou. Ja som mu na to nič nepovedal, len som si v duchu predstavil, ako budem o desať rokov strihať stenu, ktorá dýcha, mení farbu podľa ročného obdobia a schováva vtáčie hniezda. Betón to nevie. A o tom to celé je.