Je večer, hladina Zemplínskej šíravy je hladká ako plech a vy sedíte nad echolotom a pozeráte na obláčiky rybičiek tesne nad dnom. Zrazu jeden z tých obláčikov akoby vybuchol. Nikde nič nevidno, žiadny šplech, žiadna dráma na hladine — len ticho, v ktorom niekde dole práve niekto obedoval. To je zubáč. Ryba, ktorá nerobí cirkus, len si potichu robí svoju prácu.
Kde ho hľadať
Zubáč veľkoústy je typický obyvateľ veľkých riek a nádrží s hlbšou, pokojnejšou vodou. Na Slovensku ho nájdete v Dunaji, v jeho ramenách, na Zemplínskej šírave, Oravskej priehrade, Liptovskej Mare či v ďalších väčších vodných nádržiach, kde má dostatok priestoru a hlavne dostatok potravy. Nie je to ryba pstruhových potokov — potrebuje priestor, hĺbku a trochu zákalu, lebo pri jasnom slnku a čistej vode sa radšej stiahne niekam do tieňa alebo hlbšie. Má rád štrkové a piesočnaté dná, potopené konáre, hrádze, mosty, kde sa drží pri dne alebo v strednej vode blízko štruktúr.
Citlivé oči, prispôsobené na lov za zníženej viditeľnosti, sú dôvod, prečo je zubáč aktívnejší za súmraku, v noci alebo v zakalenej vode po dažďoch. Cez deň sa často drží nižšie a menej aktívne, čo z neho robí rybu, ktorá odmeňuje trpezlivosť a správny čas viac než hocijaký iný dravec u nás.
Ako žije a čo ho poháňa
Je to čisto dravá ryba, živí sa najmä menšími rybami — ploticami, cencúľmi, sviežencami, čím čo mu príroda pod nos donesie v dostatočnom množstve. Loví najmä v skupinách alebo malých kŕdľoch, čo vysvetľuje, prečo keď sa na jednom mieste chytí jeden kus, často príde aj druhý, tretí. Neresí sa na jar, keď teplota vody stúpne na hodnoty vhodné pre vývoj ikier, a samec počas neresu strháva na seba starostlivosť o hniezdo a stráži ho, kým sa plôdik nevyliahne. Práve preto je obdobie okolo neresu citlivé — ryby sa zdržiavajú na plytčinách, sú ľahko dostupné, ale práve vtedy si zaslúžia najväčší rešpekt a odstup.
Zubáč rastie relatívne rýchlo, ak má dostatok potravy a priestoru, a dožíva sa vyššieho veku než napríklad sumec či šťuka v porovnateľných podmienkach. Staršie kusy sa stávajú čoraz opatrnejšími a lovia ich len tí, čo poznajú revír a majú trpezlivosť čakať na správny moment, nie na správne miesto.
Lov, na ktorý treba mať nervy
Zubáč sa loví predovšetkým na jigy s gumovými nástrahami, drop shot, alebo klasickým prívlačovým štýlom s menšími woblermi imitujúcimi ryby. Kľúčová je prezentácia blízko dna, pomalá a presná, pretože zubáč nemá rád zbytočnú rýchlosť a hektiku. Dobre fungujú aj živé nástrahy tam, kde to pravidlá revíru dovoľujú, no čoraz viac rybárov u nás prechádza na umelé nástrahy a princíp chyť a pusť, hlavne pri väčších, staršch kusoch, ktoré sú v populácii vzácnejšie a majú väčšiu hodnotu ako reprodukčný potenciál než ako filé na tanieri.
Záber zubáča je často jemný, skôr ako „ťah“ než prudké trhnutie, čo z neho robí rybu náročnú na cit a sústredenie. Kto loví zubáča pravidelne, vie, že tá najlepšia hodina je práve tá, keď väčšina rybárov už balí veci a ide domov — súmrak a prvé hodiny tmy.
Zubáč nikdy neklame — len čaká, kým vy urobíte chybu.
Pri manipulácii s úlovkom platí to isté ako pri každom dravcovi: mokré ruky, podložka, rýchle vyfotenie a šetrné pustenie späť, ak sa rozhodnete pre chyť a pusť. Zubáč má krehké žiabre a pri dlhšom držaní mimo vody rýchlo stráca sily, preto čím rýchlejší návrat do vody, tým vyššia šanca na jeho prežitie. Presné lovné miery, doby ochrany a denné limity sa líšia revír od revíru a menia sa aj vyhláškou, takže vždy si pred výjazdom overte aktuálny rybársky poriadok SRZ a platnú legislatívu.
Zaujímavosť na záver
Zubáč má na sietnici špeciálnu vrstvu, ktorá mu umožňuje vidieť aj pri veľmi slabom svetle — podobný princíp ako u mačiek. Preto dokáže loviť v tme či zakalenej vode tam, kde by iné dravce boli prakticky slepé. Možno práve to je dôvod, prečo pôsobí ako ryba, ktorá vidí viac, než by sme čakali — a možno práve preto ju tak ťažko prekabátite za bieleho dňa.