Príde na háčik, rybár sa poteší z pekného zubáča a ani ho nenapadne, že v rukách drží iný druh, než si myslí. Zubáč volžský sa totiž na Slovensku objavuje sporadicky, často v tieni svojho oveľa známejšieho príbuzného, zubáča veľkookého, a mnoho úlovkov tak zostane nesprávne zapísaných v denníku úlovkov. Pritom rozdiel medzi nimi vie odhaliť aj laik, ak vie, kam sa pozerať.
Výskyt a prostredie
Zubáč volžský patrí medzi druhy, ktoré k nám prenikli z povodia Dunaja a jeho slovenský výskyt je koncentrovaný najmä na dolnom toku rieky a v priľahlých ramenách. Vyhľadáva teplejšie, pomalšie tečúce úseky s piesčitým až bahnitým dnom, podobne ako iné zubáčovité ryby, no na rozdiel od zubáča veľkookého znáša o niečo horšie znečistenú a zakalenú vodu. To ho robí citlivejším indikátorom kvality biotopu, aj keď v praxi to rybára pri love príliš nezaujíma – skôr ho poteší, keď takú rybu vôbec stretne.
Na slovenských vodách ide o druh, ktorý sa do úlovkových štatistík dostáva zriedkavo. Ak sa s ním stretnete, je to skôr vedľajší úlovok pri cielenom love na zubáča veľkookého alebo šťuku než výsledok cieleného výjazdu za týmto druhom.
Biológia a správanie
Telom je zubáč volžský štíhlejší a menší než zubáč veľkooký, dorastá spravidla do skromnejších rozmerov. Hlavný rozlišovací znak je v očiach – sú menšie, čo prezrádza, že tento druh je viac naviazaný na svetlejšiu, plytšiu vodu a menej sa spolieha na lov v úplnej tme či hlbokej vode. Kresba na tele je podobná zubáčovi veľkookému, tmavšie priečne pruhy na svetlejšom podklade, no celkový dojem je útlejší, takmer subtílnejší.
Ako dravec sa živí prevažne drobnými rybami, larvami hmyzu a menšími bezstavovcami. Je aktívny najmä za šera a v noci, cez deň sa stiahne k dnu alebo do úkrytov medzi kamene a korene, presne ako to od zubáčovitých rýb poznáme. Neresí sa na jar, keď teplota vody stúpne na hodnoty, ktoré spúšťajú aj neres ostatných jarne sa neriacich dravcov – v tomto období platí bezpodmienečný pokoj a rešpekt k hniezdiacim rybám.
Lov
Cielený lov zubáča volžského na Slovensku prakticky neexistuje – ide o druh natoľko vzácny, že drvivá väčšina rybárov ho za celý život nechytí ani raz. Ak sa predsa objaví na háčiku, býva to pri love na živú alebo mŕtvu rybku položenú pri dne, prípadne pri jigovaní gumovou nástrahou v hlbších tôniach dolného Dunaja. Technika sa nelíši od lovu iných zubáčovitých rýb: pomalá prezentácia nástrahy pri dne, citlivý záber a trpezlivosť.
Keďže ide o druh, pri ktorom hrozí zámena so zubáčom veľkookým aj bežným zubáčom, oplatí sa každý nezvyčajný úlovok odfotiť a v prípade pochybností konzultovať s miestnou organizáciou SRZ. Lovné miery, prípadná doba ochrany a ďalšie podmienky sa riadia aktuálnou vyhláškou a rybárskym poriadkom platným pre daný revír – tie si treba overiť pred každým výjazdom, nie spomínať si na minuloročné čísla. Ak úlovok nepatrí do kuchyne, zaobchádzajte s ním šetrne: mokré ruky, podložka, rýchle vypustenie.
Vzácny úlovok si nezaslúži zbytočný stres – čím kratší čas mimo vody, tým väčšia šanca, že ho stretne aj ďalší rybár.
Zaujímavosť
Práve pre svoju vzácnosť a podobnosť s bežnejšími príbuznými je zubáč volžský akýmsi strašiakom pre rybárske určovacie kľúče – mnohé staršie fotografie údajných zubáčov veľkookých sú pri bližšom pohľade na oči a proporcie tela v skutočnosti týmto menej známym druhom. Ak si teda budúci raz nie ste istí, čo vám leží na podložke, oplatí sa pozrieť sa mu poriadne do očí.