Švajčiarsko má tú drzosť, že je malé na mape a obrovské na peňaženke. Keď si niekto zo Slovenska naplánuje len tri alebo štyri dni, prvá otázka nie je „čo vidieť“, ale „čo si odpustiť“. Zürich a Ženeva sú vzdialené takmer tri hodiny vlakom, ležia na opačných stranách krajiny a hovoria iným jazykom — doslova. Dá sa to stihnúť oboje, ale treba si priznať, že pôjde skôr o ochutnávku než o hostinu.
Zürich: banky, jazero a prekvapivo živá štvrť
Zürich má povesť sterilného finančného centra a čiastočne si ju zaslúži — Bahnhofstrasse s výkladmi hodiniek a bánk pôsobí ako ulica, kde sa nikdy nič nepokazí. Skutočný Zürich sa ale odohráva inde, hlavne vo štvrti Kreis 5, bývalej priemyselnej zóne okolo bývalej industriálnej oblasti Zürich-West, kde z tovární vznikli bary, galérie a trhy. Starobylé centrum na oboch brehoch rieky Limmat s úzkymi uličkami, gotickými vežami Grossmünster a Fraumünster (tá druhá má vitráže od Marca Chagalla) sa dá obísť pešo za pol dňa, pokojným tempom, s prestávkou pri jazere.
Jazero Zürichsee je dôvod, prečo mesto pôsobí menej uponáhľane, než by sa od finančnej metropoly čakalo. V lete miestni skáču priamo z nábrežia do vody, čo je scéna, ktorá slovenského návštevníka vždy trochu prekvapí — plávanie v meste, kde sa obchoduje so zlatom. Výlet loďou po jazere je príjemný spôsob, ako stráviť pár hodín bez väčšieho plánovania, harmonogramy plavieb si treba overiť na webe miestneho dopravcu.
Zürich nie je mesto, ktoré na vás skáče. Musíte si ho nájsť sami, medzi bankou a jazerom.
Ženeva: iné Švajčiarsko, iný rytmus
Ak Zürich je nemecky hovoriace srdce krajiny, Ženeva je jej francúzska duša, a je to cítiť na každom kroku — v jazyku, v jedle, aj v tempe. Mesto leží na brehu Ženevského jazera (Lac Léman), ktoré je natoľko veľké, že pôsobí skôr ako more než jazero, a dominuje mu vodná fontána Jet d'Eau, viditeľná takmer z každého miesta pri nábreží. Staré mesto s Katedrálou svätého Petra sa dá prejsť za pár hodín, ale Ženeva má aj inú tvár — je sídlom OSN a množstva medzinárodných organizácií, čo mestu dodáva zvláštnu, mierne odmeranú atmosféru veľvyslanectiev a diplomatických áut.
Štvrť Carouge, bývalé sardínske mestečko, ktoré dnes patrí pod Ženevu, je príjemný kontrast k tej diplomatickej strohosti — nižšie domy, remeselné dielne, kaviarne s dvormi. Sem sa oplatí zájsť, keď človek chce vidieť inú, pomalšiu Ženevu, bez kravát a čiernych limuzín.
Ako to prakticky zvládnuť za pár dní
Priamy let zo Slovenska do Zürichu alebo Ženevy väčšinou neexistuje bez prestupu, treba počítať s cestou cez Viedeň, Prahu alebo iné európske huby — aktuálne spojenia si treba overiť u konkrétnych leteckých spoločností. Medzi Zürichom a Ženevou premávajú rýchle a spoľahlivé vlaky, švajčiarske železnice patria medzi najpresnejšie na svete, cestovné poriadky nájdete na webe SBB. Cenovo je Švajčiarsko drahšie než Rakúsko aj Nemecko, čo sa prejaví hlavne na jedle a ubytovaní — oplatí sa počítať s tým, že bežný obed v reštaurácii vyjde citeľne vyššie, než je bežné doma.
Ak má človek na cestu len tri dni, realistickejšie je venovať dva dni jednému mestu a jeden druhému, prípadne obetovať jedno z nich úplne a nahradiť ho výletom do hôr — Švajčiarsko bez Álp je totiž ako káva bez kofeínu. Pred cestou sa oplatí pozrieť aktuálne odporúčania Ministerstva zahraničných vecí SR, hlavne čo sa týka poistenia a prípadných obmedzení.
Zürich a Ženeva spolu netvoria kompletné Švajčiarsko, ale ukážu, že táto krajina nie je len o horách a čokoláde. Je to aj o dvoch mestách, ktoré sa navzájom takmer ignorujú — a práve v tom rozdiele je najväčšie prekvapenie pre návštevníka, ktorý čakal jednu uniformnú „švajčiarskosť“.